Dosť bolo Mečiara, dosť bolo Mečiara, skandovali v noci z utorka na stredu návštevníci TV Markíza, ktorí sem prišli na výzvu jej pracovníkov, aby sa im ponáhľali na pomoc. Na sviatok Sedembolestnej Panny Márie totiž prišli v sprievode svojej ochranky zástupcovia spoločnosti Gamatex Marián Kočner a Štefan Agh do Markízy a dali výpovede generálnemu riaditeľovi televízie Pavlovi Ruskovi, jeho manželke Viere Ruskovej, štatutárnemu zástupcovi riaditeľa Stanislavovi Pavlíkovi a šéfovi vonkajších vzťahov Michalovi Arpášovi. Marián Kočner si vzápätí na 15.00 h pozval pracovníkov spravodajstva, aby im vysvetlil dôvody tohto kroku. Okrem jedného si však Kočnera a Agha neprišiel vypočuť nik. Na výzvu Stana Pavlíka spravodajcovia prestali pripravovať Televízne noviny, pretože počínanie skupiny okolo spoločnosti Gamatex považovali za nezákonné a označili ho za zasahovanie do nezávislosti ich práce. Marián Kočner na stretnutí so zhromaždenými novinármi však vylúčil, žeby mal pred voľbami alebo po voľbách v pláne zasahovať do obsahu spravodajstva. Pracovníci TV Markíza napokon zmenili svoje rozhodnutie a začali pripravovať Televízne noviny.
Od tej chvíle sa na pozemku TV Markíza vytvorila neviditeľná barikáda - kočnerovci sa usadili v priestoroch pracovne generálneho riaditeľa a pracovníci spravodajstva so Stanom Pavlíkom zotrvali v budove, odkiaľ televízia vysiela a prichádzalo ich sem povzbudzovať čoraz viac občanov. Kočner a spol. nevychádzali zo svojho hlavného stanu a ich ochranka nevenovala pracovníkom Markízy a ani prichádzajúcim návštevníkom pozornosť. So zotmením do televízie začali prichádzať aj predstavitelia opozičných strán, ktorí v priamom prenose vyslovovali podporu pracovníkom Markízy a označovali udalosti toho dňa za útok na slobodu slova. V tomto okamihu bola prítomnosť majiteľov Gamatexu v Markíze prakticky neviditeľná a pobúrenie zhromaždeného davu proti Vladimírovi Mečiarovi, ktorého považovali za iniciátora týchto udalostí, sa kozmickou rýchlosťou stupňovalo. Atmosféra večera sa zmenila na happening, keď prítomných začali zabávať Paľo Hammel, Robo Grigorov, Rasťo Piško či Jozef Pročko a jeden z dobrodincov vyváral v prinesenej poľnej kuchyni guláš. Hodiny sa však prehupli za polnoc, aktivita politikov ochabla a zmenšujúca sa skupina ochrancov Markízy si opäť začala viac všímať prítomnosť Gamatexu a jeho ochranky. "Myslíš, že sem nabehnú a vyprášia nás?" pýtali sa jeden druhého pracovníci Markízy a ich podporovatelia. "To by urobili najväčšiu hlúposť na svete," hundrali druhí. Za oknami miestnosti sídla Kočnera a Agha však vládla tma a nehybnosť zvislých žalúzií naznačovala, že ich záujem o dianie na nádvorí Markízy je takmer nulový. Tento predpoklad umocňoval aj driemajúci príslušník ochranky pri vstupe do budovy, v ktorej sídlili nevítaní muži z Gamatexu.
M. Kočner a Š. Agh aj naďalej trvali na odchode štyroch prepustených ľudí a nemenili svoje vyhlásenie o nezasahovaní do vysielania. "Markizáci" ich naopak považovali za votrelcov a násilníkov ovplyvňujúcich ich prácu a opoziční lídri vyhlasovali, že je najvyšší čas na zmenu vlády. Zhromaždení občania túto požiadavku s jasotom vítali.
PETER TÓTH
